Integration through Exoticization? How the Rusyny Became Part of Czechoslovak Cultural Heritage / Integrácia prostredníctvom exotizácie? Ako sa Rusíni stali súčasťou československého kultúrneho dedičstva

When Subcarpathian Ruthenia became part of the Czechoslovak Republic in the Paris peace negotiations, the easternmost region of the newly founded state was little known to the rest of the country. This was the trigger for ethnographs, adventurers and explorers to visit the region, to visit and photograph its population and important landmarks as well as nature, and to become familiar with their language, traditions and their way of life. This went along with a clear exoticization, romanticization and even orientalization of the region in general and specifically of its majority population, usually called Rusíni in the Czechoslovak context. The perceived ethnic group of Hutsuls received special attention, living in the southeastern mountains of Subcarpathian Ruthenia. This resurged for several reasons, first of all due to the proclamation of the Hutsul Republic in the town of Iasinia in 1918/19, even before the region legally became part of Czechoslovakia. On top of that, the Hutsuls were seen as the prototype of mountain dwellers in the Carpathians, which deserved special ethnographic attention. Finally, the Subcarpathian region had to be integrated into the young Republic, which is why the creation of a majority national group in Subcarpathian Rus was vital for state politics in the region. Further investigation is required into how the Rusyns and Hutsuls of Subcarpathian Rus were represented by state perspectives.

Keď sa Podkarpatská Rus stala na základe parížskej mierovej konferencie súčasťou Československej republiky, bola táto najvýchodnejšia oblasť novovzniknutého štátu málo známa pre zvyšok krajiny. Etnografov, dobrodruhov a výskumníkov to podnietilo k navštíveniu tohto regiónu, navštíveniu a fotografovaniu jej obyvateľov a významných pamiatok, ako aj prírody a oboznamovaniu sa s ich jazykom, tradíciami a spôsobom života. Vo všeobecnosti to bolo sprevádzané zjavnou exotizáciou, romantizáciou a dokonca orientalizáciou tohto regiónu a konkrétne jeho väčšinového obyvateľstva, v československom kontexte zvyčajne nazývaného
95
Rusíni. Osobitná pozornosť bola venovaná percipovanej skupine etnických Huculov žijúcej v juhovýchodných horách Podkarpatskej Rusi. Táto skupina sa dostala znova do popredia záujmu z viacerých dôvodov, predovšetkým kvôli vyhláseniu Huculskej republiky v meste Jasinia v roku 1918/19, teda ešte predtým, ako sa tento región stal oficiálne súčasťou Československa. Okrem toho boli Huculovia považovaní za akýsi prototyp horských obyvateľov Karpát, ktorí si zaslúžili osobitnú etnografickú pozornosť. Podkarpatská oblasť sa napokon musela integrovať do mladej republiky, preto bolo vytvorenie väčšinovej národnostnej skupiny na Podkarpatskej Rusi životne dôležité pre štátnu politiku v tejto oblasti. Ďalší výskum je potrebné zamerať na to, ako boli Rusíni a Huculovia z Podkarpatskej Rusi vnímaní z hľadiska štátu.